Ako nenaletieť...
Ako nenaletieť
3.12.2008 Plus 7 dní str. 124 Autofórum
MARTIN DOMČEK
Nie každý má na nové auto, a preto sa pomerne veľkému záujmu tešia autobazáre a individuálni predajcovia, prípadne dovozcovia ojazdených vozidiel. Rozhodne nie sú všetci poctiví, niektorí sa snažia autá omladiť, iní nepriznajú vážne technické poruchy alebo sa dokonca snažia predať kradnuté auto. Ako im nenaletieť?
Na zistenie základného technického stavu vozidla netreba byť odborníkom. Podľa Spolku na ochranu vlastníkov áut SOVA dokáže auto zhodnotiť aj laik. Stačí si všímať niekoľko základných vecí a spoľahnúť sa na vlastný zrak a sluch. Kontrola zrakom: Základom je kontrola laku a lícovania jednotlivých častí karosérie. Tak možno zistiť, či auto nebolo po nehode prelakované, alebo neboli vymenené niektoré dielce kapoty. Treba si všímať veľkosti škár medzi jednotlivými dielcami karosérie - tie by mali k sebe čo najtesnejšie priliehať a medzera medzi nimi by mala byť rovnomerná.
Lak sa oplatí skontrolovať najmä v ohyboch karosérie a v okolí tesniacich a ukončovacích líšt. V interiéri si treba všímať nielen základné veci, napríklad stav čalúnenia, ale aj drobnosti. Tými sú napríklad opotrebenie volantu, pedálov a radiacej páky. Pri najazdení asi 50 000 kilometrov by nemali byť zreteľné žiadne vážnejšie stopy opotrebenia, zatiaľ čo napríklad pri štvrť milióne kilometrov budú pedále úplne zošliapané a bez pôvodnej štruktúry materiálu. Ďalej treba skontrolovať pneumatiky. Ak sú ojazdené nesúmerne a na niektorých je dezén zodraný viac, prípadne iba na vonkajšej, respektíve vnútornej časti pneumatiky, auto má pravdepodobne zle nastavenú geometriu, čo je najčastejší prípad, ale môže to svedčiť aj o poškodení tlmičov, prípadne celej nápravy po vážnejšej nehode.
O tom, že auto malo vážnu kolíziu, vypovedajú aj airbagy. Či došlo k ich aktivácii, možno zistiť kontrolou presnosti lícovania krytu a aj podľa toho, že po otočení kľúčikom do prvej polohy a rozsvietení všetkých kontroliek by mali začať zhasínať postupne. Ak zhasnú naraz, prípadne zhasne kontrolka airbagu zároveň s inou, môžu byť vzájomne prepojené a airbag je nefunkčný.
Pohľad do motora: Motor možno skontrolovať takisto pomerne rýchlo. Predovšetkým by mal naskočiť na prvýkrát. Pri voľnobehu by sa nemali ozývať žiadne rušivé zvuky a nemali by kolísať otáčky. Nikde by v ňom nemal viditeľne presakovať olej a ešte za studena sa oplatí otvoriť nádobku s chladiacou kvapalinou a skontrolovať viečko. Keď je tam mastná emulzia, svedčí o presakovaní oleja, respektíve zlom tesnení pod hlavou. Po pätnástich minútach sa oplatí skontrolovať, aký dym ide z výfuku. Ak je v prípade naftového motora stále priveľmi čierny, agregát je pravdepodobne veľmi opotrebovaný, prípadne je zle nastavené čerpadlo. Pri modrom dyme zrejme do valcov preniká olej alebo netesnia ventily. To je ďalší z príznakov značného opotrebovania. Ak je dym výrazne biely, tak do spaľovacieho priestoru preniká voda. Môže ísť o zlé tesnenie pod hlavou motora alebo o prasknutú hlavu.
Zospodu: Na podvozku treba v priestore motora skontrolovať stopy po oleji, zároveň si pozrieť súmernosť spojov a tesniaceho tmelu. No a všimnúť si, či nie je prehrdzavený výfuk a v akom stave sú tlmiče. Tie možno ešte pred jazdou aspoň čiastočne skontrolovať aj fyzicky. Stačí nad tlmičom zatlačiť na karosériu tak, akoby ste chceli auto rozkolísať. Rozhodne by v tom po uvoľnení tlaku nemalo samo pokračovať.
Za volantom: Veľa napovie testovacia jazda. Základom je všímať si, či je chod motora plynulý, a ak auto má turbo, či je funkčné. Po jeho aktivácii vo vyššej rýchlosti by mal byť zreteľne citeľný nárast výkonu. Radenie jednotlivých stupňov musí byť hladké a plynulé - a to nielen pri nízkej rýchlosti. Platí to pri manuálnej, ale aj automatickej prevodovke, pri ktorej by pri preraďovaní vodič rozhodne nemal pocítiť žiadne intenzívnejšie trhnutie.
Na rovnom úseku sa oplatí dať na chvíľu ruky dole z volantu a skontrolovať zbiehavosť - či auto automaticky neťahá do niektorej strany. Dobre je pri tom aj mierne znižovať rýchlosť. Účinnosť bŕzd sa dá preveriť intenzívnejším zabrzdením, pri ktorom by sa nemali ozývať žiadne nepatričné zvuky.
Zvukovo možno skontrolovať aj stav poloosí a ložísk kolies, napríklad na parkovisku, kde možno voľne zatáčať do oboch strán. Pri postupnom zrýchľovaní a kruhovom pohybe auta by sa nemali ozývať žiadne divné zvuky, predovšetkým nič podobné preskočeniu reťaze na ozubenom kolese. Ak sa takýto zvuk vyskytuje, svedčí to o poškodení poloosi. Takisto sa pri zatáčaní, keď sa postupne prenáša hmotnosť auta z jednej strany na druhú, pomerne intenzívne začne prejavovať opotrebované ložisko kolesa.
